Basnicky.sk

Daron  Zobraziť/skryť lištu autora

Realita noci

Vyprahnutý pohľad v krvavých očiach,
rozbúrené more zúri v hlave,
kvapky zdesenia sa potichučky stočia
ako suché lístie v zhorenej tráve.

Sedím v kúte zapletený do vône strachu,
z očí uteká milión žobrákov dažďa,
ako amnézia pôsobí blízky pocit krachu,
horúcim ľadom ma ožiari kvapka kažká.

Jazvy menia sa v otvorené rany,
život sa mi láme ako domček z karát,
satan aj s anjelom môjmu šťastiu bráni,
ako duša živočícha, čo sa ani sám nemá rád.

Strácam niť na kolotoči márnej slávy,
rozšírené zreničky panicky sa smejú v šere,
skrvavený jačím nocou, že bolesť ma trochu baví,
keď spolu s koncom prichádzajú biele dvere.

Uzlík svalov v hypnotickej hodine,
búrka triašky telom vlní sa sťa had,
keď pod maskou tvár zubatej vrahyne
na Trójskom koni vchádza do vrát.

Výkrik horkom páchne ako skazená noc,
keď ti srdce vytrhnuté spláchnu v ružovú stoku,
osudová láska vraždou preukáže svoju moc,
vysím pod zemou, lietam v horkosladkom moku.

Rozložená nádej sa brodí na konci sveta,
otrhala si perie z krídel Pegasa,
tá trocha šťastia vo mne je dokonale zabitá,
márne slzami zavlažujem púšť, oživiť nedá sa.

Víchrica sa steblom zahrala si šachovú partiu,
woodoo bábka horí, aj keď z neba padá more,
tvoje kruto krásne rozhodnutia rýchlejšie ma zabijú
ako keď bozk dajú drakulovi prvé ranné zore.

Princíp skazy nemanný a večne živý, perpetu mobile,
odohnaný od šťastia neviditeľnou palicou slov,
žrieba vytrhnuté z útrob v neplodnej kobyle
neustále vynára sa zo zabudnutých snov.

To všetko ty! oheň na streche,
namaľavala si mi vlastnú realitu noci,
ako tŕň zapichnutý v Achilovej päte
a vytiahnuť ho je len v tvojej moci!
Dátum vloženia 7. 4. 2005 01:59
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1778
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Tom

    krasne, treba precitat v noci

    btw: toto sa mi strasne lubi:

    "Uzlík svalov v hypnotickej hodine,
    búrka triašky telom vlní sa sťa had,
    keď pod maskou tvár zubatej vrahyne
    na Trójskom koni vchádza do vrát."

    24. 4. 2005 10:40
  2. Daron (napísal autor básne)

    díky Tome... kedysi sa mi toto strašne páčilo.. a dokonca som za ňu aj schytal aplauz....

    inak ja som najvaic pyšný na
    "z očí mi uteká milión žobrákov dažďa"

    24. 4. 2005 10:46
  3. nereg. clarion

    Tak ti poviem, ze ty teda valiiiis, mam co robit, aby som aspon okrajom niekedy pochopil, co tym chces povedat. Nechce sa ti pisat vysvetlivky na tie metafory, budem to mat lahsie

    25. 6. 2005 12:02
  4. Daron (napísal autor básne)

    no clarion... díky... inak je to dosť stará báseň... a niektoré myšlienky... myslím že ani sám už ich nechápem... ale celkovo je to o jednej mojej "schopnosti"... ale to je na dlho... ale niektorý ľudia (napr. Tom) by vedeli o čom hovorím keby som povedal že je to o pocite smrti..

    ps: sľubujem že už nebudem písať tak "zložito"...

    26. 6. 2005 00:41
  5. von Schwerzell

    hm a kde si zozral aplaus????,

    komu si venoval tuto basnicku???

    22. 8. 2005 17:39
  6. nereg. annita

    juuuuuuuuuuuuuuuj....toto je supeeeeeeeeeeeeer no nemam slov! temne ponure...realne...i ked sa tak casto citim nedokazala by som to napisat ako ty!

    skrvavený jačím nocou, že bolesť ma trochu baví
    -toto je moja veta!!!!

    31. 3. 2006 17:27
  7. SlavoK

    Tak ja plne súhlasím s annitou. Také je to super, také temné, ja tiež toto cítim, no takto to vedieť napísať, to je maximálna frajerina proste. Perfektné = geniálne niečo.

    13. 8. 2006 10:12