Basnicky.sk

Keď dotknem sa Tvojej tváre,
kde slzavý prúd tečie stále,
dotyk je radosť aj smútok, nenávisť sa rodí,
život je sviňa, láska je sviňa, tak to vraj chodí.

Utieram ti tár mokrým kusom látky,
slová, činy a bolesť njede vziať spiatky.
Prosím Ťa neplač, strašne ma to bolí,
pohľad na Teba srdce mi rozpolí.

Pomaly krvácam za prameňom prameň,
pri Tvojom zmáčanom pohľade mením sa na kameň,
Za každú slzu, čo z oka Ti vytečie,
mne ďalšia kvapka krvi po mojom srdci stečie!

Moje srdce? Je síce vo mne, no dávno moje nie je,
je vytrhnuté z hrude a darované, je Tvoje!
A tak pokojne trpím, navonok hrdina,
no bolesť pri srdci ma potichu zabíja.

Nie fyzická bolesť, tá nič neznamená,
to psychické rany ma zložia na kolená.
A tak znášam údery, rana za ranou,
pomaly sa chystám na prechod do pekla nebeskou bránou.

A tak čakám kedy príde tá rana, príde tá jedna,
tá jedna rana, facka od života, čo bude posledná,
potom budem v kľude, v betónovej rude,
predurčený k nude, no v duši pokoj bude.