Basnicky.sk

Skrytý život, navonok nenávisť sa tvári,
na očiach a na duši vrásky spraví,
výbuch sopky Tvoje oči zničí,
mŕtvy kvet už nevyklíči.

Na srdci napísaná krvavá čiara,
čo nechce zmiznúť, páliaca žiara,
tá čiara je on, Tvoja láska k nemu,
snažís sa ju vygumovať, no nemá to cenu.

A tak skúšaš užívať čaro točiacej sa hlavy,
chvíľkový zázrak napokon bolesť pripraví,
mrazivý chlad z horúceho pekla
vychádza z neho na svetlo svetla.

Myšlienky v hlave vedú zúrivý boj,
prečo ja? Prečo ja? A prečo zrovna on?
Prečo vždy srdce zvíťazí nad hlavou,
horúce city nad myšlienkou zdravou.

Pomyslenie na koniec prináša Ti pokoj,
našťastie Ťa ešte dokážem zahnať bokom,
vytrhnem si srdce, zabijem si city pre Teba,
nech mám chladnú hlavu, keď budem Tvoja potreba.

Nech ma to stojí život, nech rúti sa pohrebák,
spokojný odídem, keď ma nebude treba,
keď budeš šťastná bez mojej pomoci,
zhora budem nad Tebou bdieť cez dni aj cez noci.

Zatiaľ som tu a robím to čo sa dá,
keď nevládzeš žiť, tak snažím sa pomáhať,
ak by to pomohlo šiel by som smrť pohľadať,
ak by som Ťa potom videl vzpriamenú stáť.

Pred očami sa mi rozbíjaš na kúsky, neznášam bezmocnosť,
niekedy nestíham pribehnúť Ti na pomoc,
najšťastnejší budem, keď nebudem mať dôvod Ti už pomáhať,
a Ty budeš na tvári šťastný úsmev mať.

Trpezlivo čakám kým ten čas príde
a potom sa stratím a do zabudnutia odídem,
navždy...
Kiežby si nikdy nepotrebovala anjela,
čo Ťa stráži a dáva pozor na Teba,
kiežby...