Basnicky.sk

milson5  Zobraziť/skryť lištu autora

nie si len obraz

farby vybledli
postupne ako som rástol
a zabúdal na stolček
s ktorým
som ti bol bližšie

mala si oči plné mojich
starostí
a ja som sa snažil
utierať po sebe kroky
ktoré
ťa toľko trápili

bol som malý
s dušou
prebúdzajúceho sa bahniatka
čo rastie v tom najsilnejšom vetre
a ani si toho nevšimne

a presne tak isto
som ti veril

teraz tam stále visíš
pre mňa
s otvorenou náručou
stále tá istá mne zverená Božia

m
a
t
k
a

a aj keď som podrástol
a mám ťa
bez námahy nadosah
si ďalej ...
ďalej
než si bola kedy predtým
s očami plnými
bezodného
mňa

už nie som ten
kto
zo stolčeka
na špičkách
ti utieral slzy a vravel
tisíckrát ako ma to mrzí

dospel som
do bodu ľahostajných rámov
ktorých od teba oddeľuje zaprášené sklo
bezohľadne
skrytý
vo svojom pozlátenom šate

ako veľmi človek zabúda

už sa nepoznám
čím som starší, tým mám menej slov
ktoré by pohladili
a navodili
tvoj povestný úsmev

asi som príliš blízko ku hviezdam
alebo je
moje srdce príliš nízko

a aj keby som chcel
a túžil
a prosil
a miloval
a
a ...

už neviem ako ťa mám
mať k sebe
tak blízko
keď môj stolček stále

postrádam

ešte raz sa narodiť
vyzliecť sa z pokrčených nocí
kedy vietor ani tak veľmi netreba

ešte raz zostať na špičkách
natiahnutý vesmírom
precítiť počuť splývať dopovedať
slová
ktorými tíšiš modlitbu riek

a stať sa opäť tým synom
čo vedel
po sebe poutierať kroky
keď náhodou zblúdil na ceste

Posledná aktualizácia: 11. 1. 2010 22:58
Dátum vloženia 11. 1. 2010 22:07
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1342
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. milson5 (napísal autor básne)

    trochu upravená báseň...

    11. 1. 2010 22:59
  2. nickmyname49

    aj tú verziu predtým som čítal, aj túto... ak ich mám porovnať, tak tá atmosféra zanechala hádam rovnaký pocit, takže tie zmeny som až tak nevnímal... áno, páči sa mi, tu sa hádam iné ani povedať nedá

    11. 1. 2010 23:29
  3. milson5 (napísal autor básne)

    dakujem ti a ja som myslel ze sa asi nepaci, alebo ze sa dockam toho negativneho komentu, ktory ma posunie dalej ako je to v tej nasej teme...
    potesil si ma

    11. 1. 2010 23:31
  4. predpolnocna a.

    ok čítala som aj tú predtým...neviem , kde sa chceš posúvať..jednoducho ti takáto téma svedčí...obrazovo krásne...sú tam momenty..., ktoré ťa presne charakterizujú a ja neviem, čo ti povedať viac

    12. 1. 2010 00:16
  5. Ruža

    ja ..tentoraz môžem povedať len jedno..tú predošlú som nestihla prečítať ,ale táto ,táto je proste úchvatná...dostala tam kam mala,aj slza spadla ....prekrásne ....

    12. 1. 2010 01:07
  6. nervaq

    toto je najkrajsie, co som kedy cital

    12. 1. 2010 02:41
  7. milson5 (napísal autor básne)

    dakujem Vam, to pre Vas sa mi oplati pisat dalej

    12. 1. 2010 09:01
  8. medea

    Neviem, čo napísať, lebo všetko už napísalí ostatní, len moja poklona

    12. 1. 2010 10:02
  9. wwweslo

    No ak sa chceš posúvať ďalej... je to úplne otrasné, báseň nemá nič čo by mala mať, žiadny rytmus...

    Ak chceš počuť (čítať ) pravdu, je to krásne. Šiesta strofa je najkrajšia (i keď mi prišla ako ten obraz kt. nieje). Je to fascinujúca spoveď, miestami som mal pocit, že postpubertálneho chlápetka, kt. pochopil nenahraditeľnosť. Neviem či je to to najkrajšie čo som tu čítal, ale patrí to medzi najkrajšie. Si jednoducho básnik s veľkým srdcom a zmyslom pre obrazotvornosť.

    P.S. Neviem kam by si sa chcel ešte posunúť, veď si už tam kde sa padá dolu... (koniec sveta, ak si videl film RRRrrr)

    12. 1. 2010 11:17
  10. sisi28


    12. 1. 2010 12:36
  11. sisi28

    prepáčte mi Jorko mi to odoslal prázdne takže k básenke Milanko píšeš úchvatne krásne a predovšetkým s citom ako každý z nás a Ty tomu dáš aj ten šmrnc šťavu sladkosť všetko tak ako to byť má

    12. 1. 2010 12:38
  12. časovaná

    krasa, nemam slov

    12. 1. 2010 21:54