Vždy, keď ťa večer čakám (odkedy si odišiel)
preciťujem tajomnú atmosféru
za oknami tmavého bytu
Len snehové vločky
narúšajú temnú hladinu noci
Tancujú svoj lampový tanec
Prichádza tvoja silueta
Vystieraš ruku
Rozumiem
Chceš mi, ako vždy,
pohladiť vlasy
Nejde to, si príliš, príliš ďaleko
Odchádzaš ešte raz
Viem, že sa opäť stretneme
Stačí len ľahnúť do perín
a zatvoriť oči
Znova mi budeš čítať rozprávky
a prikladať drevo do piecky
A ja ťa budem počúvať
s bielymi mašľami vo vrkočoch
Ráno, keď sa zobudím,
nájdem na obloku
iba zamrznutý bozk
Dátum vloženia 11. 1. 2010 15:10medea
Blízke stretnutia, tak strašne vzdialené
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1181
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
sú tam menšie trhliny ,ale celkový dojem veľmi príjemné
Prichádza tvoja silueta
podľa mňa by stačilo
Prichádzaš
ale nemusíš byť smutná vieš do básne vložiť niečo neviem to povedať ,ale vždy ma to prijemne osloví
11. 1. 2010 15:49 - Ruža
...
12. 1. 2010 01:10 - medea (napísal autor básne)
Ďakujem za ohlasy.
Lajko, fakt nie som smutná
12. 1. 2010 08:27