Basnicky.sk

milson5  Zobraziť/skryť lištu autora

A let ich zraní ...

Nedovoľ kvapke padnúť na zem a rozbiť sa
zadrž ju
priložením prstu na ústa
nech zastaví výkrik
ten
čo prenikol pomedzi kostolné múry
keď ostatní mlčali nechápaví vo svojej modlitbe

A ja som sa lúčil
s tvojimi radami úsmevmi rukami piesňami
taký zmätený
taký sám
bezmocne som stál tak sám proti osudu
medzi ostatnými
medzi tvárami
ktoré na mňa vylievali vedrá s pohľadmi

A ty si stála pri mne bledá
ako smrť
ako keby nám čas nechcel dopriať ani len sekundu
naviac ako bolo určené dopredu
niekým

Kto vymyslel stratu
a ten čas
ktorý je medzi poznaním beznádeje a jej naplnením?

Na prsia ti kreslím dúhové obláčiky
a neviem
či sa mi trasú preto lebo ťa tak milujem
alebo preto
lebo je to možno naposledy
naposledy
kedy si ťa k sebe priviniem a ty mi odpovedáš

Chýbaš mi
chýbaš mi hlboko osobne bytostne nenávratne

Keby som vedel zastaviť tú kvapku
ale to ja nedokážem
a preto mi zostáva len týchto pár chvíl v ktorých
sa na mňa hrdisky usmievaš a každý úsmev
ma bodá
tak veľmi že sa nedokážem ovládnuť a nechávam
tvoje pery aby sa okúpali
v priezračnej soli

Chýbaš mi v nedopovedaných ale
chýbaš mi v náznakoch

A zlhnuté steny sa nám stali najkrásnejším miestom
prst na prst
telo na telo
dvojičky duší čo sa mali milovať dokonca
ale milovať sa nikdy neprestali

Posledná aktualizácia: 10. 10. 2009 08:17
Dátum vloženia 9. 10. 2009 22:05
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2161
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nickmyname49

    WOW... povedal by som, že klobúk dole... ale to by bolo veľmi málo...

    9. 10. 2009 22:40
  2. Daron

    ...tlieskam Ti Milan...
    ...posledná strofa síce trošku zaostáva za ostatnými ale je to naozaj skvelé...

    10. 10. 2009 01:18
  3. milson5 (napísal autor básne)

    dakujem vam

    10. 10. 2009 08:16
  4. rohlík

    ano pekne..hoci ako to napredovalo dostavalo to nebezpecne telenovelovsky nadych

    10. 10. 2009 10:55
  5. mystery

    podľa mňa nádherná báseň,pekne vyjadrená,precítená...

    10. 10. 2009 16:31
  6. papillon

    nádherné vyznanie... nádherná báseň...

    10. 10. 2009 16:42
  7. kristinaa

    ťažko povedať milan , čo tvoja poézia šíri , ale môžem ti smelo povedať , že hľadá zmysel , uvažuje a nebyť teba a ostatných , ktorých veľmi rada čítam a ktorí pribúdajú ...zapadnem do všednosti a možno mi ešte chýba tá pokora, ktorú v sebe majú tie tvoje básne
    námetom a formou cítiť ľahučké duchovno a vnútro z človeka , ktoré nás prikrýva veľmi jemným závojom ....

    10. 10. 2009 19:14
  8. Aurora

    krásna báseň... potešila moju dušu ... najviac sa mi páčil verš : "chýbaš mi hlboko osobne bytostne nenávratne" ... trhá srdce

    10. 10. 2009 21:18
  9. milson5 (napísal autor básne)

    dakujem vam vsetkym

    10. 10. 2009 22:26