nezmáčaná soľou rastie
alabastrom z rán, čo kradnú tiene
ako trpasličie prsty, keď sa ochladí
a všetko stíchne ...
na polceste domov, sama
s pätou rozodranou ústami hada
pomaly kráča cestou ušlapanou
šťastná ... že len vietor
sa odteraz môže dotýkať jej šiat
bež ... bež pred ním
bež pokým ťa tráva nesie po lupeňoch z hôr
čo vlažia polámané kroky aj vyprahnutej oblohe
aby si rástla ďalej
Posledná aktualizácia: 13. 3. 2009 22:29
Dátum vloženia 13. 3. 2009 22:23milson5
na úteku
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1032
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti