Basnicky.sk

Kde sa vzal, tam sa vzal a teraz je tu. Cez tréningy som niesla vďaka nemu ťažký kríž. Ale to je asi už môj osud.
Volá sa Filip. Priezvisko by mu mohli zmeniť na Vyžla, lebo jeho „mohutné“ svalstvo, ktoré sa rysuje pod tričkom, je až tak vypracované, že si uvedomím, že na tom nie som až tak zle. Je veľmi vysoký, ako keby mal nejakú hormonálnu poruchu a stále sa ťahá viac a viac k nebotyčným výškam. Vlasy má sťa baránok. Brčkavé, nepoddajné, ako keď udrie hrom do pažítky. Tričko na ňom visí ako na strašiakovi a stále pod ním nosí tielko. Veď si to predstavte! Beháme na ihrisku za loptou, v tieni je 25°C a on má stále tielko. Nechápem ho. A tie nohy! Má ich ako podvyživený záchodový pavúčik a chodidlá veľkosti XXL má sťa lyže, pre ktoré obutie musí zháňať v lodeniciach v Komárne.
Keď už konečne začne tréning a máme rozcvičku, hneď mi dáva nezmyselné otázky. Podľa mňa je lepšie s ním hrať v jednom družstve ako nehrať. Keď sme v rovnakom tíme, síce mi prihrá len výnimočne, ale aspoň sa nemusím o seba báť. Hrať proti nemu je z mojej strany skoro samovražda. Filip mi rád robí poza chrbát bu-bu-bu a snaží sa ma vyviesť z miery. Jedným slovom provokuje. Predstavte si, ako sa na vás rúti tornádo. Presne taký pocit mám ja, keď vyštartuje na plný plyn ku košu, ja sa mu postavím do cesty, on nestihne zareagovať a obaja pocítime čelný náraz. Váľame sa v prachu na dlážke a neraz mám pocit, že by rád mojím tričkom poutieral celú telocvičňu. Ešte šťastie, že na tréningu sú aj takí ľudia, ktorí ma ochránia pred týmto tornádom. Pri zápase vždy strieľa spod koša, lebo vďaka svojej výške natiahne ruku, kde nik nedočiahne a hodí loptu, ktorá väčšinou preletí stredom obruče. Často pri tejto akcii vyzerá tak, že nacvičuje balet.
Filipa som od tábora videla len raz. Práve tam sa mi za všetky tréningy ospravedlnil, na ktoré musel prestať chodiť, lebo nestíhal školu. Až teraz som si uvedomila, že nie je až taký zlý chalan, len je trochu bláznivý. Viem, že mi síce nebude veľmi chýbať, ale určite mi zostanú veselé spomienky ...