Basnicky.sk

Prázdne hodiny, prázdne minúty.
Prázdne dni plné prázdnych fráz.
Človek býva mrzutý
A po chrbte mu behá mráz.

Ale kde niečo končí,
Niečo nové začína.
Moje srdce či len oči?
Úzkosť i nevina.

To prvé stretnutie,
Dotyk krátkych pohľadov,
To prvé vzplanutie,
Dotyk jeho dlaňou.

Tie prázdne chvíle,
Že človek je sám,
Sú už na míle,
Anjela pri sebe mám.

Je kus môjho ja
A je viac než sen,
V mojom svete miesto má,
Ale nestačí veriť len.

V očiach máme nežnosť,
Ktorá patrí len nám,
Želanú úprimnosť
Nám obom dám.

Našlo som správny lásky kút.
Ten šepot hviezd a vnútorný hlas.
Teraz len začína srdca púť,
Púť plná ľudských krás.

Tá jednoduchá veta:
„Mám Ťa rád!“,
z úst rada vzlieta
a nečaká na pád.

Tieto dni dúfam nikdy neuplynú.
Skrývam ich v dlaniach.
K sebe ho tak privinúť
A šepkať o našich prianiach.

Pri nás ruže vôňu strácajú,
Vedia, že čas nevstúpi medzi nás,
K osudným myšlienkam sa vracajú
A v nás znie len vnútorný hlas.

Mojich pier sa pýtaš
Jemnými dotykmi
A vždy ma vítaš
Vrúcnymi objatiami.

O seba sa oprieť.
To sme ty a ja.
Zlých vecí tu niet,
Cítime to obaja.

Keď srdce zavolá ma,
Cítim tep tvoj,
Necítim sa sama,
Cítim osud môj.

Lietame ku hviezdam
A sme nerozluční,
Dotykom sa oddám
I slovám ľubozvučným.

Tento prameň lásky
Je do môjho srdca vrytý.
Ale už žiadne otázky!
Veď sú to len moje city!