Basnicky.sk

milson5  Zobraziť/skryť lištu autora

sála (to všetko ti z hrude, pŕs a priehlbiny zmätku)

zistil som
že dýchajú aj dlane
slobodné a nikým netrhané
len tak do vetra

bolo to ráno

aj posteľ ešte dospávala
za nás
za oboch
a mala ružový nádych
ako ten
z popučených čučoriedok
čo nezmyješ len tak za chvíľu

a ty si stála
nahá
v tom tričku, čo vonia ako ja
tak nádherne uvoľnená
že aj sviece
kričali

to je ten okamih

keď sa človek bojí uvolniť si dlane
aby ťa zostalo ešte kúsok
ešte
na dosah

Posledná aktualizácia: 18. 12. 2010 21:18
Dátum vloženia 18. 12. 2010 21:18
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1328
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. lajko71

    mne sa to pači ako si to podal priamo z hrude

    18. 12. 2010 21:24
  2. papilio_ulisses

    je to pekne...

    18. 12. 2010 23:38
  3. daisy35


    19. 12. 2010 10:38
  4. sisi28

    Tak krásne si to Milanko nedá sa to bez

    19. 12. 2010 16:49
  5. nickmyname49

    Páči sa

    20. 12. 2010 13:59