...len vtedy mi miazga
prúdila, zvečňovala
podobizeň.
Obrysy
mojej hrude,
v nej tepajúce
slová
uzamknuté,
derúce sa,
cez sito,
scedené.
Tak len jantárové
myšlienky,
vzývajúce davom,
tebou,
čo vtláča
všetky naspäť,
o to tvrdšie,
budú vryté.
Kolobeh
rovnaký,
a rovnováhu
dopĺňa
ostych pred
udalosťami budúcimi
a tak podobnými,
že nezvyknúť si
by bol len
precedens,
pred chórom
svojej skromnosti.
Chorál oslavujúc
deň čo deň,
do jantáru vkladá
obrázky...
Dátum vloženia 1. 8. 2010 09:20wwweslo
Drahokameň
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1664
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- sisi28
Mne sa páči celá ale tak najviac tieto veršíky:duhá strofa paráda
že nezvyknúť si by bol len precedens,
pred chorom svojej skromnosti
chorál oslavuúc deň čo deň
do jantáru vkladá obrzky
toto je nádherné chor, chorál
2. 8. 2010 00:00 - wwweslo (napísal autor básne)
Ďakujem ti princeznička...
2. 8. 2010 00:03 - ZZZ
dost pateticke s nevyraznym dorazom na rytmus. no, strasne posekane. cyba tomu dobre clenenie, inak by to bolo aj do priemeru.
2. 8. 2010 04:17 - kristinaa
hmm, zaujala ma tvoja myšlienka a nasmerovala niekam do úvah....začiatok sa mi vidí akoby si pokračoval v neviditeľnom rozhovore ...zaujímavé..podal si to takým zvláštnym štýlom..., ale nehovorím, že zle..len neucelene alebo zložito?
2. 8. 2010 09:05 - wwweslo (napísal autor básne)
to bol zámer napísať to kostrbato,,, ok,, rytmus mi ušiel,, patetické?? možno na vonok... Ďakujem vám....
2. 8. 2010 09:34