utekám
po piadi zrohoženej zeme
natoľko plnej
v hlave
ako je iskrení medzi oblakmi
dnes
stupaje v snehu
pumpujú do mňa výčitky
že nekonám
dobre,
mal by som sa vyhýbať
belasým zvodidlám
čo natáčajú svoj
prvý debut kdesi v pekle
až tam som nehýbal
podťaté ruky
a kýbel rozkýchaných slín
mi syčí znamením
hada
pri sviečkach horia negližé
a ranná spoveď
nabáda ma
zostať nemý veky
nemý
ako človek čo otvára oči
a nevie čo je skutočnosť
Posledná aktualizácia: 8. 12. 2009 16:39
Dátum vloženia 8. 12. 2009 16:34milson5 
križovatky snov a svetla
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1422
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- winc
naposledy som ta sprdla )) ale tato sa ti podarila, neviem ci tam nemas jednu chybycku.. celkovo si to ale pekne skrizovatkoval
8. 12. 2009 16:55 - nickmyname49
tie sliny mi prišli strašne ble
, ale inak pekne, páči sa mi 
8. 12. 2009 21:22 - Ruža
...
9. 12. 2009 00:38 - niklíkov
Milan, velmi silné a vynikajúco napísané od začiatku až do konca
9. 12. 2009 11:58

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
