Basnicky.sk

Ja viem
že raz ma spoznáš viac
než cez slová ukryté v básni
čo žobrajú o ... dotyk.

Vcítiť sa do mňa nemusíš!

Ja mám dosť pochopení
súcitu
a ostatných blahoprianí k životu
čo linajkujú
tí úspešnejší než som ja...

Už nebudem naďalej len nádenníkom
na príležitosť
jednu
dve
s priateľkami
v parku, hniezde, či obchode
kde robí krovie aj tvoj obviazaný šál.

Už mám dosť ozvien mien v parku
čo pôsobia tak oduto
na duto
pri zimovaní hesiel
si šepkám násobilku odoznených krokov.

Duté hniezda rodia duté príbehy.

Všetko je prázdne...

A najviac je dutý ten priestor vo mne
tam je vybielené
len steny
a nahromadený kúdol chladu
čo sa hrbí
borí v strachu, že k dverám už nedôjde.

Raz ma spoznáš lepšie
už teraz si blízko
a potom mi otvoríš... tie dvere
a ja ťa presťahujem
k sebe
i ten nábytok
čo nosíš hlboko vo svojom tele.

A budeme plní...

Kroky sa nám naplnia farebnými zátišiami
parky v nás nájdu svoj košatý tvar
a hniezda ožijú
štebotaním novej Jari.

Aj obchody sa pre nás vyzdobia ako pred Vianocami
a budú sa usmievať
sem
aj tam
plné fontán, plné zamilovaných ľudí
kráčajúcich ruka v ruke ďalej.

Niekto si to nevšimne
a druhí
možno podotknú, že tomu tak bolo vždy
len tie duté potvory
nám bránili
v tom
aby sme mali všetko dokorán
a prijímali viac len než slová a pohľady.

Posledná aktualizácia: 21. 10. 2009 19:31