A svet sa zlial do klbka
z ktorého si štopkám záplaty
Mám...
Topánky bez šnúrok
a úsmev na pol ceste domov
Všetko je ukryté v šľapajách
v prachu
ktorý sa vynie k slzám
aby som nevidel ďalej od seba
Mám...
Zablatené dlane
a hroby zoškrábané v tráve
Čakajú
so svojimi kameňmi
aby sa bránili hlasnejšie než ja
Som nikým
a ostatní... ma už necítia
Krv vrie
a vrie aj voda
po nahromadení všetkej tej špiny
čo si deriem
korbáčom z pološera
Z tej hliny
čo padá z topánok keď sa ďalej nedá
Mám...
Zopár slov
a predsa ma trápi bieda
"Prečo si mi nepomohol... ?"
Dátum vloženia 13. 10. 2009 22:00milson5
Eli Eli lama sabachthani?
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1778
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
absolútne vyninkajúce dielo, perfektne zohrané slová a celkový dojem !!!
14. 10. 2009 07:23 - milson5 (napísal autor básne)
dakujem ti ... velmi si ma potesil
14. 10. 2009 08:10 - rohlík
paci sa mi ten styl,ktorym teraz pises...s tymy vedlajsimi vetami..kde,co.ktori atd..ma to potom dobry spad a plynulost..a aj ja tak vacsinou pisem...ale prils sa mi to nehodi k takejto teme a slovam a atmosfere
14. 10. 2009 08:13 - milson5 (napísal autor básne)
dakujem rohlik
14. 10. 2009 08:15 - predpolnocna a.
*Verš, to sú krídla duše rozopäté,
to čo zostáva tu po jej vzlete
k ďalekým láskam, v iný hviezdny kraj.
Verš sa skrýva v náhode jak v skrýši,
veršom vonia vánok v jedno z mnohých rán,
ako keby kvitli mäta, tymian.
Literatúra je to, čo zvýši..../*Verlaine/
14. 10. 2009 12:24