Bolo to včera,
ležal si pri mne
a šepkal mojim vlasom
a ja som sa tvárila,
že spím
no počula som,
všetko som to počula,
ako im rozprávaš o tom, že dlane spievajú
až keď sú štyri
vraj vtedy znejú
ako vietor,
keď učí lietať
papierových vtákov
Bolo to dnes,
ležali sme
ja nahá, ty tiež
a ani len ten vietor by neuhádol
čo som ti šepkala
Dátum vloženia 7. 8. 2009 13:01jonqa
Plachosť ranných plachiet
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1516
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- jonqa (napísal autor básne)
ľúbim ťa drahý
7. 8. 2009 13:05 - rohlík
peknucka basnicka..uvod trosicku tazkopadny..aale potom to uz klzalo jemne a plynule
aa aj ja teba,he
7. 8. 2009 13:08 - Daron
...mne sa celá páči...
7. 8. 2009 17:42 - jonqa (napísal autor básne)
dík
7. 8. 2009 20:11 - Carlo
ten zaver tomu dal, co mal pekne to je
8. 8. 2009 13:02 - rohlík
9. 8. 2009 17:54 - jonqa (napísal autor básne)
9. 8. 2009 20:23 - nervaq
wow. velmi pekné
9. 8. 2009 21:09 - nickmyname49
páči, pekné
10. 8. 2009 16:24