Basnicky.sk

Ticho, prázdno, príjemná samota.. ,,Túžim"(vraví sama sebe)

-Túžiš?

,,Áno (obzrie sa) predstav si aj ja!"

-Kým môžeš.

,,Prestaň..čo tu vlastne robíš? Je priskoro."

-Boh sa smeje keď vidí tvoju smrteľne vážnu tvár.

,,Vieš niekto si myslí, že múdre je len to, čo robím s vážnou tvárou."

-Mne je to jedno..Na mňa to aj tak neplatí.

,,Ale preto si nemysli, že si niečím výnimočný"

-Vieš, čím hlbšie spoznávam tvoj život, tým viac nemôžem uveriť, že ma odmietaš.

,,Nechcem priskoro spoznať tajomstvo smrti" prizná sa

-Byť mŕtvy je sladké!

(ostalo ticho.....počuť len prúd jej myšlienok)

-NENÁVIDÍM, ja NENÁVIDÍM tvoje myšlienky. Čas je neúprosný, hodinky vraždia. Kedy to pochopíš? Minúty sa odpočítavajú a keď sa zastavia, ožijeme..My dvaja! Spolu! Tak čo?

,,Vzdať sa? Cesta slabosti nie je pre mňa.

-Každé tvoje rozhodnutie môže byť chybné. A každý tvoj krok je krokom k smrti. Si sama. Už ti nikto nepomôže.

,,Kto verí nikdy nie je sám."

-Dosť! Dal som ti šancu, mal som ťa rád. Smrť si nevyberá, ale teraz spraví výnimku. Už sa viac nebudem riadiť tvojimi plánmi, ideš so mnou! .............Barbara, kocky sú už dávno hodené....

,,Áno, ale my hráme karty."