konečne zaspala
perinku dvíha pokojnejšie
malý zväzok
nášho šťastia
spokojná ...
s palcom v ústach
preletela ponad
rozpustené záclony
do ríše
kam nedovidím ani ja
tam sa mi vždy stráca
medzi vílami a princeznami
niekde
v ríši samotného krásna
len tam ju nesprevádzam
aj keď stále na ňu hľadím
ako na zázrak
už teraz má pred nami
svoje tajomstvá
a keď náhle otvorí
svoje
krásne modré kukadlá
usmeje sa na nás
a povie nám: otec, mama
Dátum vloženia 7. 3. 2009 18:02milson5
pri postieľke
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1336
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- winc
je to krasne
7. 3. 2009 18:28 - Dan Valdegran
Ono je to krásne opísané,súhlasím, ale pre mňa len opísané. Ako báseň pre mňa nie.
7. 3. 2009 18:40 - milson5 (napísal autor básne)
Dan, je to basen
7. 3. 2009 18:41 - milson5 (napísal autor básne)
dakujem ti winc
7. 3. 2009 18:53 - nickmyname49
Veľmi pekné
7. 3. 2009 21:23 - Lucyntha
jemnucke, velmi mile a velmi uveritelne, paci sa mi
8. 3. 2009 00:34 - Carlo
je to vazne velmi pekne, takto nejako si predstavujem otcovsku lasku. Ked mala Biela Ruzicka silne emocie, tak toto bol nezne nenasilny opis krasneho pocitu lasky... velmi dobre
8. 3. 2009 13:33