Basnicky.sk

Bielyk  Zobraziť/skryť lištu autora

Ako zabiť pavúka

Tento návod je určený pre nežnejšiu časť populácie. Jeho úlohou je poskytnúť informácie a navrhnúť postup, nie uraziť. Berte to s rezervou.

Potrebujeme:


1. odhodlanie /v podstate následok chorobného strachu z pavúkov/
2. plochý pevný predmet /odporúča sa manželova topánka k svadobnému obleku s nízkym tvrdým opätkom/
3. spálňu /prípadne inú miestnosť vo vlastnom byte, v ktorej sa pavúk so zajačími úmyslami nečakane ocitne/
4. pavúka /najlepšie susedovho, podľa možnosti najlepšie sedem až pätnásť centimetrovú čiernu chlpatú tarantulu/



Pracovný postup:


Nad ránom okolo tretej sa zobudíme z dôvodu prirodzenej reakcie mozgu na akútny tlak v podbrušku spôsobený naplnením mechúra po hranicu prirodzenej únosnosti. Po tme sa ťarbavou chôdzou s rukami šmátrajúcimi okolo seba pretackáme ku dverám zo spálne na chodbu, kde zažneme svetlo, nahodíme kyslý výraz v kcichte a prižmúrime aj tak dosť zalepené oči.
S neistou rovnováhou v kroku prejdeme do miestnosti, kde nás preberie pocit vyvolaný náhlym stretom našich citlivých partií s kamennou misou toalety, na ktorej záchodovú dosku nesklopil náš ochrápaný milovaný manžel pol hodinu pred nami.
Po nadobudnutí príjemného pocitu spojeného s uspokojením jednej z najzákladnejších nesebeckých potrieb človeka sa prebudení na jedno oko s prižmúreným druhým okom postavíme a tackajúc sa do spálne zhasneme svetlo na WC.


Po príchode do spálne osprostení príliš skorou rannou hodinou nevedno prečo zažneme svetlo v spálni. Po troch krokoch k posteli si uvedomíme hlúposť posledného úkonu a otočíme sa s jemným úderom prstami do vlastného čela. Dve až tri stotiny sekundy pred tým, ako sa dotkneme vypínača, si všimneme sedem až pätnásť centimetrovú susedovu tarantulu, ktorá pokojne spí skrčená v rohu miestnosti necelých štyridsať centimetrov od vypínača.


V priebehu niekoľkých /najviac troch/ tisícin sekundy sa z hlboka nadýchneme, zbavíme sa zmyslov a začneme ziapať z plného hrdla. Je vhodné niekoľko minút paralelne s touto činnosťou pobehovať po byte a hľadať vhodný predmet. Napokon - pre normálnu ženu celkom logicky - zamierime aj do skrine, kde na spodku ležia manželove sobášne topánky.

Jednu z nich uchopíme za špičku do pravej ruky a vrieskajúc stále na rovnakej úrovni ako v prvom momente sa blížime do rohu miestnosti, kde si hovie susedov miláčik. Kráčame opatrne, po špičkách trasieme sa, zjapeme na plnú hubu a monitorujeme všetky miesta v miestnosti, či po nás z iného kúta miestnosti okrem nami vystresovaného manžela svojimi ôsmimi očami nepoškuľuje ešte jeden nechápajúci tvor /najlepšie ďalšia susedova tarantula/.


Trasieme sa, po čele nám stekajú kvapky studeného potu. Nevnímame reakcie vyľakaného /vyľakaného z nášho správania/ manžela a ignorujeme aj neutíchajúci a v našom bliakaní zanikajúci agresívny buchot nemenej agresívnych susedov na dvere, zospodu na podlahu a z hora na plafón, nežmurkáme a ping-pongáče vypliešťame na hnusný chlpatý osemnoý a mnohooký, v tej chvíli už niečo tušiaci objekt nášho záujmu, ktorý nervózne túli svoje bezkostné mnohokĺbové končatiny k svojmu veľkému telu.
Frekvencia vibrácie nášho spoteného, nekoncipovane vrieskajúceho tela a tiež frekvencia hlbokých vystresovaných nádychov a následných opakovaných bliakotov stúpa nepriamo úmerne so vzdialenosťou medzi nami a susedovou tarantulou. Po nadobudnutí pocitu, že sme už dostatočne blízko na plný zásah odporného návštevníka, v presvedčení o úspechu svojho plánu sa zaženieme manželovou sobášnou topánkou, zatajíme dych /ale neprestaneme zjapať na celú bytovku/, vypleštíme oči ešte viac a po vzore irackého novinára šmaríme topánku do pozorovaného objektu.


Počas krátkeho letu manželovej pravej sobášnej topánky máme oči zatvorené a potom, čo ušami zachytíme signál naznačujúci, že topánka už dopadla na zem, oči otvoríme a opäť ich upriamime na miesto, kde sa pred posledným úkonom nachádzala susedova tarantula. Zistíme, že iracký novinár nám bol vzorom do detailu a teda aj to, že manželova pravá sobášna topánka svoj cieľ minula. V zápätí obnovíme bezhlavé zjapanie, dbáme, aby frekvencia tónu aj intenzita /hlasitosť/ bola na rovnakej úrovni, ako pred prerušením, ak nie na úrovni o pár stupňov vyššej.

Zhodnotíme situáciu a odradení možnosťou ataku tarantuly na našu osobu a jednoduchosťou možnosti jeho skoku na našu hlavu manželovu pravú sobášnu topánku nedvíhame a vrieskajúc sa presúvame ku skrini po manželovu ľavú sobášnu topánku. Od skrine ju, tento krát po vzore vrhača nožov zo starých amerických westernov, treštíme do pavúka.

Vzhľadom na úspešnosť tohto úkonu rozpleštený pavúk ostáva z časti na stene, z časti na manželovej ľavej sobášnej topánke, ktorá sa odráža od pomerne tvrdého povrchu steny a pristane niekoľko desiatok centimetrov od našich bosých nôh na podlahe.

To je príčina nášho znožmého výskoku na posteľ, kde pristúpime nohu rozospatému, z nás vystrašenému manželovi, ktorý následne na to zbliakne podobne ako my posledných niekoľko minút, nie však v snahe napodobniť nás. Jeho smrteľne pôsobiaci výkrik nás utíši a v tej chvíli začujeme suseda, ktorý trieska na vchodové dvere do nášho bytu a niečo kričí. Bez váhania sa rozbehneme do predsiene, odomykáme dvere a otvárame ich. Hlavou nám víria všetky možné varianty ospravedlnenia.

Otvárame dvere a vidíme, že na dvere trieskal majiteľ pavúka. Treskneme mu po papuli, zdrapíme ho za vlasy a dotiahneme do vlastnej spálne, proti čomu nestíha protestovať náš manžel. Naše nesofistikované zjapanie sa zmení na sofistikované a slová sú adresované susedovi, ktorý je donútený poupratovať telesné pozostatky svojho miláčika.


Do rána už nespíme, ale vysávame spálňu a niekoľko krát ešte pred svitaním telefonujeme susedovi, či sa jeho ostatné zvieratá nachádzajú tam, kde sa nachádzať majú. Ráno ideme do práce, kde najbližšie tri až štyri dni celú udalosť rozprávame opakovane každej kolegyni bez vynechania ktoréhokoľvek detailu.



V najbližších dňoch opakovane drhneme celý byt a manželovi frflajúcemu na povinnosť vymaľovať spálňu opakovane vysvetľujeme, že priama nočná akcia a zvolený postup bol jediný spôsob, ako sa vyhnúť smrteľnému nebezpečenstvu, ktoré by nám pri dlhšom zotrvaní polmetrového desať kilogramov vážiaceho ľudožravého a smrteľne jedovatého pavúka v našej bytovej jednotke hrozilo.
Dátum vloženia 1. 2. 2009 14:28
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2569
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Jano1351

    super...pobavilo

    1. 2. 2009 15:32
  2. eufrozina

    sranda, ako sa da taka obycajna vec perfektne sparodovat, aj ked niekedy to mozno je cista realita ....tiez pobavilo...a perfektne opisy

    1. 2. 2009 15:42
  3. nickmyname49

    Výborné

    3. 2. 2009 08:08