potkýnam sa
o koleno nižšie
strácam
a vynáram sa
z priezračnej vody
s mocným výkrikom
čo zostáva
vo mne utajený
lebo na miesto úst
mám blany
ako ryba na suchu
trepem chvôstom
a snažím sa uniknúť
vykričať svetu
všetku svoju biedu
chápadlami
vo mne nasýtenú
čo zbaví ma
vnútorných blán
na ústach
a ja sa nadýchnem
znova čistý
a v tele obrodený
ako plameň
čo svieci
vdychol zmysel
a svetlo zo mňa
upáli tiene ...
časom nahromadené
v slepej komore
môjho ospalého ja
Dátum vloženia 31. 10. 2008 10:32milson5
pôjdem na spoveď, lebo...
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1401
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
vykričať svetu
všetku svoju biedu
chápadlami
vo mne nasýtenú
čo zbaví ma
vnútorných blán
na ústach
tuto mi vadia posledné dva verše, ale to len na okraj skvelého diela
31. 10. 2008 10:43 - predpolnocna a.
suhlasim , ale čo sa najviac paci mne ..ja sa nadýchnem
znova čistý
a v tele obrodený
ako plameň
čo svieci
vdychol zmysel..toto , inač posobivý výkrik
31. 10. 2008 10:59 - rohlík
pekne
31. 10. 2008 12:37 - Lollina
pridávam sa..pekne
31. 10. 2008 15:39 - Ruža
Ach jaj kam na to chodíš? Super
31. 10. 2008 17:16 - ZidyRomany
ide Ti to..plynie to, jedným dychom..fandím
5. 11. 2008 19:59