keď zovrú pery
v prílive
unášané inam
a kroky zväzujú
vzduch
už nedýcham ...
len ukladám dlane
na oltár z lístia
čo zoceluje /moje/
tajomstvá
čakám ...
plním sekundy
pokým nedozrejú
zimné schovanky
na cestách
kadiaľ
nechávaš sa unášať
ďalej ... /odo mňa/
už nie je doba temna
a svet je dávno
guľatý
preto čakám
kedy bosou nohou
prekročíš
hranice našej prekážky
a budeme stáť
opäť
tak blízko pri sebe
až ucítiš moje
pretrvávajúce príznaky
Dátum vloženia 28. 10. 2008 18:12milson5 
anytime nie je neskoro
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1684
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl


