Basnicky.sk

milson5  Zobraziť/skryť lištu autora

Musím nájsť riešenie 2

“On bol vo mne a ja som mu strážil jeho sny.”

Pozrel som sa na papier so zadaním a urobil si prehľad:

1. Modrá krv
2. 5 hrobov a jeden z nich je otvorený
3. Som šiesty riešiteľ
4. 66 hrobov, ale ani jeden z nich nebol otvorený
5. Jeden z riešiteľov tu nemá hrob - ten prvý
6. SAMUEL NATAS

Najviac vo mne rezonovalo to meno NATAS.
Obrátene SATAN - to ma napadlo okamžite. Žeby to riešenie bolo tak jednoduché? Alebo je to zavádzajúce a mám sa uberať iným smerom.
Neverím, že medzi deťmi čo v sirotinci riešili túto úlohu bol sám temný anjel.
Kroky... Ťažké .... A blížili sa ku mne.
Toto miesto bolo opustené a ja som nikoho nečakal. Stŕpol som. Srdce mi zmeravelo a čelo zalial chladný pot.
To musí byť ... Radšej som nad tým nerozmýšľal. Prežehnal sa. Kroky neprestávali. Už o chvíľu prejde cez otvorené dvere.
Žena ... Čože žena? Čakal som niečo, niekoho iného. Bola mladá a príťažlivá. Razom sa mi rozbúšilo srdce. Čo tu asi chce?
“Ahoj, ja som Jonqa” povedala a energicky mi stisla podanú ruku.
“Ja, ja som ...”
“Ja viem Milson. Poznám ťa a chcem ti pomocť.” nenechala ma dokoktať.
“Mne... A prečo?”
“Lebo si na rade. Si prvý dospelí čo rieši túto úlohu.”
“To je pravda. A ty si naozaj myslíš, že mi niečo hrozí?”
“Áno” odvetila stroho a upravila si kratšie vlasy. “Vec sa má tak, všetko tu smrdí peklom a ty si jediný na rane. Prišla som ťa zachrániť.”
“Ale to sa nedá, ty nemôžeš riešiť túto úlohu. Nie si na zozname,” povedal som jej a ukázal jej zoznam riešiteľov.
Očividne sa zľakla a ustúpila o krok dozadu. Zapotácala sa /už som sa tešil že ju chytím do náručia/ ale ona nespadla.
“Čo ti je?”
Bola chvíľu ticho a potom vyprskla: “Pozri sa!”
A naozaj. Na šiestom mieste bol podpísaný MILSON JONQ. Toto som nečakal.
Odteraz som vedel, že máme aspoň akú takú šancu. Začal som veriť.

“Dobre preberieme si to čo vieme bod po bode,” povedal som. “Prvá indícia je MODRÁ KRV.”
“Nesúhlasím,” odmietavo zvolala Jonqa. “Vieme čo sa tu v tomto sirotinci stalo. Toto je naša prvá indícia. Poznáme výsledok neúspešného riešenia.”
Zamyslel som sa, “máš pravdu.” A v duchu si pomyslel, toto bude ešte dlhý večer.
Dátum vloženia 6. 10. 2008 09:10
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2136
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. milson5 (napísal autor básne)

    dúfam, že sa Jonqa neurazí

    6. 10. 2008 09:11
  2. Saphira

    miestami mi dialógy nesadli...a také to bolo dosť krátke...že človek sa rozbehne a potom musí čakať ďalej

    6. 10. 2008 14:05
  3. rohlík

    a sakris..to je chytlave...len daj pokracovanie

    6. 10. 2008 21:39
  4. jonqa

    ...no...neurazím sa neboj...a tiež som zvedavá na pokračovanie...a inak...ja mám dlhšie vlasy ...ale kľudne

    6. 10. 2008 22:09
  5. predpolnocna a.

    ....

    Premáhal pokušenie, do ktorého ho privádzala Jonqina krása .
    Pritiahol ju k sebe.
    „Ako ty dokážeš nasýtiť všetky zmysly,“ hovorí s obdivom.
    Nad hrobmi bledne nebo , v ružovej lampe dochádza olej, bliká a v polotme sú tvary ešte väčšmi záhadnejšie, žiadostivejšie.
    „Toto je viac než vyriešiť záhadu,“ šepká Jonqa.
    Milson vzrušene vzdychá: „Si naozaj prirodzenosť bez závoja, nahá sila!“
    Jonqa je pokojná.
    Väčšina sŕdc vôkol nej nie sú stvorené pre tento rozpálený život.
    Spoznáva sa .Tie utajené sily, ten obnažený démon, tá ukrutnosť, čo sa chystá vynoriť z hlbín - to je ona. Nakláňa sa nad ním a pohľad utopí v ňom .Vdychuje túto jedinečnú chvíľu.
    „Prišiel rad na teba!“
    -

    Ovzdušie je cítiť ohňom - ovzdušie, ktoré tak páchne od pary z kotlov a mastného pachu tisícich sŕdc. Akoby mali plesnivý zápach ľudských koží, do ktorých sa museli zahaliť.
    Vôkol sa ozýva strach. Milson nevedel pochopiť prečo ho počuť. Hovoril pochmúrne a veľmi mĺkvo jeho meno....
    *
    epilóg
    ––––a celá clivota
    –––––––––––––––cintorínov ktorým konca nie je
    kde jemne k oblohe trilkuje ropucha
    kde netopier preletí a necítiš chvenie
    kde trýzeň lásky šepká červík do ucha
    trhal som kvety zo zeme tvojho tela
    plody našich sŕdc zrejú v šeleste
    náruč zenitu sa prudko otvorila
    a dážď napadal na cestu


    preupravený: pre Milsona Apollinair/ a nejaká predpol.a.




    Milan musim uznat uz som sa stratila v tom chaose celkom..o co ide stale som myslela na tých 6 otázok vynechavam samozrejme tie indície lebo neviem preco rozmýšlam nad zmyslami ale nevzdavam to lahko ..ty si ale lysiak teda
    *

    tu mas moje pokracovanie sorr.Jonqa ..to Milson

    7. 10. 2008 00:47
  6. jonqa

    ehm...asi by som sa mala cervenat

    7. 10. 2008 09:03
  7. milson5 (napísal autor básne)

    skoda ze som to nepracital skor, mohol by som poupravit pribeh, ale co ved este nie je koniec

    dakujem ti predpolnocná a. potešila si ma

    7. 10. 2008 09:10
  8. ludiana

    tak toto ma už chytilo a to meno, čo mi bolo povedomé v prvej časti je každému už jasné....no....idem čítať ďalej.

    7. 10. 2008 16:51