Zaplietaš si vlasy
do trávy
s privretými viečkami
prijímaš rosu z dlaní
a s vlhkými výkrikmi
vyzliekaš si sny
až zostaneš nahá
ako struna bez chvenia
čo túži po tóne
ktorý by ju vrátil späť
aspoň jeden impulz
aby vedela
že ešte neumrela
že môže zabudnúť
a znova triediť slová
ktorými by sa
jej duša rozochvela
Dátum vloženia 29. 7. 2008 10:07milson5 
+++ klopanie
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1451
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Woodhill
super, toto sa mi paci
29. 7. 2008 10:37 - DAN VAN MAR
tie krížiky v názve som nejak nepochopil
29. 7. 2008 11:30 - niklíkov
typicky tvoje , velmi dobre
29. 7. 2008 12:33 - Saphira
tak, niklíkov má pravdu
29. 7. 2008 17:44

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
