Basnicky.sk

Stenly  Zobraziť/skryť lištu autora

Nestojíš v rade na sny, ale v rade na popravu

Vidíš diabla vo svojich dverách,
diktuje ostatným ako majú dýchať a žiť,
ako sa máš vylízať vo svojich jatrivých ranách,
ako máš kráčať po zemi napokon v ktorej budeš hniť !
Čas tak letí a nemôže sa vrátiť späť,
a čo vravíš na dnešný svet ?,
teba iba trápi neuhasiteľný smäd,
a nedokážeš ho uhasiť ani obsahom týchto viet.
Je to miesto ktoré voláš svojím domovom,
pozeráš sa cez dieru v plote,
za ktorou je to čo uvidíš aj v úplnej slepote,
stále niečo si hudieš, čo nie je naplnené žiadnym zmyslom,
máš pocit, že nikto z nás nie je zodpovedný ? ,
ale nevieš, že ty sám si vo svojom svete úplne osamelý,
umývaš si ruky v krvy,
ktorú niekto kvôli tebe prelial,
ty však nevnímaš čo sa deje a preto radím ti srdce si z hrude urvi ! ,
lebo si zabudol čo je to žiť vo svete plnom bez ilúzie,
ten pocit už dávno čas z tvojho srdca odvial,
paradoxne stojíš v dlhom rade na sny ktoré potom ten diabol zje,
však nevieš, že keď sa spýtaš nedostaneš odpoveď,
ty však nestojíš v rade na sny, ale v rade na popravu,
a tebe nepomôže už ani svätá spoveď,
lebo si stratil tú chuť žiť, tú nádej pravú.
Všetko je to o moci, ako sa zmocniť kontroly,
o porušovaní pravidiel, a lámaní duší,
je to o tom čo iba málokto tuší,
ja však sa cítim nesvoj v tejto cudzej roly,
tie role nás celkom vysajú, až neostane nič,
och, môj bože,
ja nechcem aby ma zasiahol ten v krvy pletený bič,
je to ako keď ti ten zlosyn vráža do tyla otrávené nože,
niekto na ulici na mňa zavolal tuším človek bez domova,
čo sa potĺka ulicami a hľadá to čo nemôžem ani ja nájsť,
nepomôže tomu ani jedna „lekárska“ náplasť,
na rany duše ktoré sám si lížem ako ranený pes zas a odznova.
Ten človek bez domova bola jedna žena ktorá volá,
lebo od chodenia dostala otlaky na nohách, ale chodiť skúša,
môžeš povedať z čiar na jej tvári, môžeš vidieť že tam bola,
pravdepodobne bola vyhodená z každého miesta, pretože on sa tam nehodila.
bol si po tom všetkom ako planúca pochodeň,
ale zhasol si skôr ako sa skončil tento čierno-zlý deň,
to je len ďalší deň pre Teba a mňa v raji,
ale nikto viac po tom všetkom tvoj pobyt na tom mieste neobháji.
Dátum vloženia 24. 7. 2008 10:07
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1272
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Saphira

    máš dobré myšlienky...len vela zbytočných slov...moc ukecané...skús trochu preškrtať...nechať len to podstatné, ok?

    24. 7. 2008 11:35
  2. dz.

    oh, dnes som na rovnakej vlne ako saphiea asi, ha. jo, dobré myšlienky tam boli, veľmi dobré niektoré. len to bolo miestami také...ubrzdené. takto, ja nie som minimalistka, a škrtanie neľúbim, takže skor by som radila to namazať, tie brzdy, nech tak neškrípu, hodiť očkom ešte do toho, a tak.

    ale bolo to fajn

    24. 7. 2008 11:50
  3. FINLANDIA

    ja sa pripájam.. a.. vieeem som hovädo, ale v krvi..je mäkké "i"

    24. 7. 2008 13:21
  4. zafirus

    tak ide s toho prúd zranení, nespokojnosti obvinovania a vidím žemáš zmysel pre spravodlivost napísal som vela podobných textov ale rýmovane vieš činy sa nezačínajú pri slovách alepri skutkoch kým toto ľudia nepochopia tak tu bude šeteveľa takýchsmutných básni oživote ale možem ťa len povzbudiť nádej treba stále hľadať

    24. 7. 2008 21:18