Basnicky.sk

"Prázdny chat" také mám "veľmi rád".
Zaslúžené zaslúženie, prísľúbene odložené.
Lietadlom roznášam správy,
že všetko sa raz dobre skončí,
že sa všetko spraví.

Snáď neveríte? Snáď neveríme...
Dúfate, my dúfame, seba poveríme,
a urobíme to, čo treba...

Konca, kraja niet,
to je reality svet?!
Ďakujem, neprosím,
nevidím v ňom zmysel.
Skúsme do seba načrieť,
neveriť v osudy z čísel.

Sny zmizli,
už ich nieto,
odvial, odfúkol ich,
strašný vietor.

Po nich zostala len holá zem,
už je koniec, cítim ho, je tu, viem.
Nik mu nepomohol, nikto,
zostal až do konca sám,
a vyparil sa do vetra.
Vo vetre spieva tíško,
svoj koniec našiel tam.

Bol som tu a už nie som?!
Nebol som ale som?!
Nie som...
Nikdy nebol, sám seba si vymyslel...

Asi to bola pravda, pravda krutá,
ale iba pre neho.
Nikto sa nezastavil, nehútal,
nebol ničím pre nikoho.

Ďakujem všetkým.
"Show must go on".
Lúčim sa príbehom pekným.
Pre niekoho možno iba keci a "so on".

Sláva patrí vám,
svetlá, čo dosvietia hocikam.
Ak ich požiadaš o kúsok z neho,
nedostaneš nič, čo si čakal od toho?

A predsa... predsa nič,
nestačí, že... nestačí žiť.
Stačí... Stačí si len v živote hniť,
kým ťa niekto nevyslobodí.

Času má málo.
Už ho stratil?
Skáče za tebou do vody.
Zachraňuje aj napriek tomu, že mnoho nezostalo z človeka,
nehľadí nato, veď každý má právo žiť, pravda odveká.