Basnicky.sk

Vieš čo sa stalo – asi ani netušíš ?
Možno to až po mojom odchode na večnosť pochopíš .
Svojím ortieľom si ma zavrela do cely kde smrť na mňa tesáky cerí.
A ona túži po tom, že ma dostane oddane tomu verí.
Zamkla si tú celu a zahodila ten kľuč ,
a ja už nikdy na tele nepocítim to keď sa ťa dotkne slnečný lúč.
Slnko sa skrylo za mraky srdcervúce,
visia nado mnou aj blesky smrtiace.
Noc je tmavá plná náreku a sĺz krvavých ,
už počujem kata ako brúsi čepeľ a iné inštrumenty pre mňa určených.
Prosím ho aby ma ušetril, prosil som ho pohľadom vrúcnym ,
ale on nebol kat ale sám diabol s pohľadom neoblomným.
Už nastal ten čas keď opäť nakŕmi on mojím telom to psisko besné ,
a Ty s tým už nedokážeš pohnúť čepeľ sa už vrhá na moje telo nevinné.
Diabol dokonal svoje dielo a ja som tam kde ma on poslal ,
a preto nesmúť za mnou on to vykonal...