Basnicky.sk

vypadli rámy a na stene zostala len krieda

papier rozmočili vlny, úder prvý, druhý, tretí

tieňohra dlaní, čo dodržujú rytmus ticha



som slepý, siedma rovnobežka mi podťala nohy

aby som vnímal viac ... trávou, riekou, zemou

vzdal som sa myšlienok a takto očistený

roztvoril som ruky ďaleko

až tam kde rozkvitajú stromy a zo zeme rastú oblaky



kalich je položivý a každá bunka v jeho tele kmitá

ako pestrofarebné krídla motýľa čo práve vzlietol

už nie som pripútaný

a viem, že všetko k sebe patrí

tak ako tiene, tak aj odtlačok ruky, perie, tŕne

nektár, ktorý spája nekonečno so svetom



jedno žmurnutie vyvolá reakciu na milión svetelných rokov

a kým sa nevráti naspäť ... duša nezomrie