Basnicky.sk

Chodí sama, uplakaná, brázdi priestor ba i čas,
spomienky čo na ňu máme, navždy zostanú len v nás.

Hľadá svoje miesto, medzi nami na zemi,
už ju v diaľke kráčať vidím, je to ona zdá sa mi.

Uplakaná, sama bosá, kráča cestou tŕnistou,
krv jej steká po obočí, kráča chôdzou neistou.

Špinavá a zničená do machu si ulíha,
nikto ju však nepohladí a tak sama usína.

Kto ju nájde, veľa získa, objaví jej veľký dar,
Kto ju nájde, navždy získa jej prenádhernú tvár.