Basnicky.sk

Priputaná k posteli
dnes tu ticho básní
vymyšľa si svet bez lži
niekedy tento svet býva krutý

skladá si svet
ako z mozaiky
pomaly
pomaly skladá slová
verila , že láska
ktorú prežila
nebola len taká rozprávková

a tak zasa uniká
do mysleného sveta
tak kde je svet krásny
a kde duša tak neboli
vkladá do slov
všetky čo naozaj cíty
sú to hnev , smutok , žiaľ a slzy


kríči do temnoty slová bolesti
-trpkosti
nechápe prečo jej telo ostalo nehybné
už nikdy chodiť nebude
no nevdáva sa bojuje
bojuje so všetkých síl

ide ďalej
ešte z nej nevyprchala všetka nádej
svet sa pre ňu nezmenil
stále sa smeje , plače
cíti

kreslí nádrherny obrazy
sníva krásne sny
ktoré píše to básni

sen jednej nenaplnej lásky ,
čo odišla ešte pred polnocou
odišla s poslednej slzou

jej telo sa chveje od bolesti
no už nevníma
lebo už už nie je sama
našla už svojho anjela
placho mu posliela vyznanie

zo zeme
nevie čo ho dostane
možno jej srdce raz napovie

nezmenia sa slová v prach
nič sa neskonči v slzách

jej duša ostala čistá ,
pretože stále miluje
a ostáva milovaná
ľudmi ktorú sú s ňou
dňou a nocou

nedovolia jej pádnúť opäť na dno .