Basnicky.sk

Myšlienka sa mi vrýva hlbšie do tela,
zožiera mi vnútro.
Takto som to ozaj nechcela,
radiš mi dosť múdro:"Uteč pred všetkým,
zatvor za sebou dvere."
Poslúchnem Ťa,
v hľbke srdca mi duša reve.
Dávno sa zastavil čas,
keď som život milovala.
Ráno ma obklopil mráz,
smrtka mi bozk svoj dala.
Nepýtala majetok,
len o môj život stála.
Nazvala ma :"ty slaby kvietok", tažky život si veru mala.
Neboj sa, zabudnuté to ostane navždy, o to sa postaram.
Zmyzneš, ako stopa v daždi,
vstup, branu Ti otváram.
Vítaj, si v mojej moci,
necham ťa na chvíľu samú.
Možno sa budeš báť, ako v noci,
idem, kvety sa na zemi opäť lámu.
Zbehnem po ďalšie krehké bytosti, čo túžia byť v mojej blízkosti.