… a lupene sa sypali na cestu.
Kráčame po nich ľahkou nohou,
po kráse, po odtrhnutej časti kvetu,
po časti života darovanej Bohom…
… a voda padala na moju tvár.
Kvapky dažďa, rosy, sĺz vodopády.
Rozmaznaný výraz tváre, smutných oči pár,
vnímame všetky sveta pohľady.
Potichu! Počúvaj vodu, počúvaj vzduch
ako hrá tóny sklamania.
Tóny nekonečnej túžby,
nekonečného hľadania.
… a ruky vraha siahli na moju dušu.
Uchýlili človeka, cítili lásku srdcom
a z viery v dobro, srdce zabili bozkom.
Posledný bozk, pre poslednú ružu.
… a telo padalo na krvavú zem.
… a ľudia nevšímavo chodili vôkol.
… a ružami deti okolo tela vytvorili lem.
… a Boh z mojich mŕtvych sĺz mokol.
Dátum vloženia 20. 2. 2005 16:19Marihuannita
Epitaf
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2622
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti