vykoľajený po náraze vlaku
opustil som cestu
prechádzam bodliačmi
popod tiene stromov
krčia sa kričia
do mňa
ostrými hranami
kvôli vlastnej krvi
nedovidím
na vzdialenú oblohu
cencúle vo vlasoch
a biele oči
čo skameneli bez úsmevu
šedivá kôra sa rozpúšťa
v ustavičnej hmle
zostala skrehnutá
bez spomienok
na rozpustený pramienok
tvojich vlasov
čo šteklil ma po líci
keď si mi
dýchala priamo do duše
zostal som stratený
bez strelky v kompase
mi oťaželi dlane
samé bez dotyku
vysielajú posledné sos
kým sa nerozpadnú
po nárazmi dvoch sĺz
Dátum vloženia 8. 5. 2008 07:46milson5
bez života
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1080
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- milson5 (napísal autor básne)
Oprava poslednej strofy:
bez strelky v kompase
mi oťaželi dlane
samé bez dotyku
vysielajú posledné sos
kým sa nerozpadnú
po nárazmi z dvoch sĺz
8. 5. 2008 07:53 - HUD81
vyjadri sa - tuto do komentu, že chceš aby to admin opravil v texte... a zariadim
8. 5. 2008 08:07 - predpolnocna a.
utekat pred sebou sa naozaj neoplatí..ja sa tiez niekedy zabudam,idem zit mne sa to paci milson
8. 5. 2008 09:53 - milson5 (napísal autor básne)
dakujem Hudik ale nie je to potrebne
8. 5. 2008 13:06 - HUD81
ok
8. 5. 2008 13:11