Basnicky.sk

Čo s človekom spraví bolesť... Nič?
Nie, veľa:
Anjela s jedným krídlom,
kôpku nervov,
smutného psíka,
pesimistu...

... strach, že praskne bič...

... človeka, ktorý už neverí ani jednému z tvojich slov.

Bolesť...
zatieni ti rozum, nechceš nikoho vidieť.
Kto nezažil, nepochopí, čo to znamená:
mať reťaz s guľou.
Len dve iskričky nádeje nechá bolesť za viečkami tlieť.
Len.
Nič viac.
Už aj úsmev je malou maturitou.

Je ťažké stáť pri niekom, komu bolesť vstúpila do života.
Bez zaklopania.
Len tak.
A nikto ju ani nevolal.
Poznáš tie oči, ktoré hovoria:
smútok,
žiaľ
a clivota.
Oči, ktoré hovoria:
„Prosím, stoj pri mne, s tebou by sa ľahší život zdal...“

Chce to silný charakter stáť vedľa bolesti.
No ešte ťažšie s ňou.
Však často stáva sa, že nevydržíš, aj keď chceš.
Nevydržíš to a schováš sa:
pod slímáčou ulitou.
A keď bude preč, bude čistý vzduch
možno vylezieš.

Čo s človekom spraví bolesť...
ale asi patrí do života nás.
Raz viac, raz menej - každý s ňou raz bojuje.
Raz sám, inokedy s niekým...

Bolesť raz nebude kričať.
Stíši hlas.

No stále však jeden otáznik bude visieť: či ničí vzťahy, či ich ešte viac spojuje...


(venované bolesti, ktorá pokoruje...)