Basnicky.sk

Tíško spím a dážď na obločnici rytmus vyklopkáva.

Ticho,
takmer nečujne,

no napriek tomu to počujem.
V duši.
Tam na strunách lutny hrá láska svoju melódiu
– je hravá.
A tie akordy sú dávno vryté v srdci človeka, čo dotyk lásky vždy vytuší.

Dnes Listz,
zajtra možno Chopin na klavír zahrá mi.
Inokedy bubny afrických kmeňov obetu mi prinesú.

Vždy iná melódia,
no len jeden originál, čo srdce omámi
a navždy v ňom zostane...
občas pripomínajúc nemú kontesu.

Je ráno.
Dážď už neklopká.
No struny lutny stále znejú.

Láska svojimi prstami ťahá akordy a už nie je sama a ani samoľúba.
Daruje druhej duši,
ďalšiemu srdcu
túto krásnu melódiu.
Však možno nie dnes.
No raz v každom z nás zaznie Malá nočná hudba.