Basnicky.sk

Koniec marca, sneží – predzvesť zlých správ,
a ja tu mám sedieť bez obáv?
Padnú a roztopia sa – ako moje nádeje,
prečo sa na mňa láska nesmeje?
Prečo sedím - hanbím sa, že nechce sa mi žiť,
prečo sa dá môjmu srdcu tak ublížiť?
Niečo ťahalo ma, a teraz nechalo ma v tme,
ledva o mňa zakopne...
Nechcem nútiť srdce, lebo ja nie som nútená,
nechcem nikoho viazať, lebo ja som pustená.
Nechcem raniť, lebo mňa nikto neraní,
tak odkiaľ mám potom na duši toľko zranení?
Chcem Ťa nechať slobodnou, ja slobodne kráčam,
ale čo iné mám robiť, keď cítim, že Ťa strácam?