Basnicky.sk

SVETLÁ
Vonku je jasno, ja vidím svetlá tam v diali,
sedím a rozmýšľam, v šťastí, a či v žiali?
Trblietajú sa ako Tvoje oči v mojej mysli,
rozmýšľam, či Tvoje srdce na to isté myslí.
Tam žijú ľudia, svoj príbeh má každý jeden,
Ty tam nie si, tak prečo si to myslím, neviem.
Ja si stále myslím, že si v tých svetlách,
a uvažujem, ako by som Ťa tam stretla.
Boli by sme v tých svetlách spolu, nič nevraveli,
boli by sme tam spolu, a hoci by aj ľudia hľadeli,
bozkala by som Ťa a bolo by mi jedno, kto nás vidí.
Ja čakám v tom svetle, tak prosím prídi!
Nedajú mi tie svetlá pokoj, musím na nich hľadieť,
aj keď už raz nebudú, budem ich tam stále vidieť.
Ich, a Teba láska tiež,
čo asi robíš, či ma tajne ľúbiš, tajne miluješ.
Či tiež hľadíš do tých svetiel,
či Tvoj bozk vzduchom letel.
Premýšľam, či umývaš riad, či teraz ješ,
či Ti chýbam, či ma potrebuješ.
Chcem Ti vziať ruku, priložiť ju k perám mojich úst,
chcem bežať, za Tebou do tých svetiel ujsť.
Ja potrebujem počuť Tvoje krásne slová,
sníva sa mi, že každá hviezda len Tvoje meno volá.
Žaneta, Žaneta, Žaneta! Stále sa ozýva,
a v mojom srdci túžba prebýva.
Túžba Ťa tu stále mať,
každý deň Ti pusu na dobrú noc dať.