Basnicky.sk

Prišla jar.
My dvaja sme sa zase raz stretli. Zmenil si sa, aj ja som sa zmenila. Máš pravdu, ľudia sa menia, tak prečo prave Ty a ja by sme mali byť iní.
Stretli sme sa na lavičke, kde si mi prvý raz vyznal lásku. Správal si sa čudne. Zobral si ma do narúčia, plakal si ako malý chlapec, za hračkou a tíško si šepkal tie slová : "Mám ťa rád."
Deň sa chýlil ku koncu, išiel si za mnou, neistým hlasom si sa sýtal:"Mohol by som ťa zajtra vidieť?"
Stretli sme sa, neviem co bolo so mnou, zdalo sa mi, hodiť sa mu do náruče. Pritisol so ma k sebe. Potom sme sa prechádzali po uliciach. Bolo ticho, nič si nehovoril, len si na mňa hľadel zamyslenými pohľadmi. Sadli sme si na lavičku, posadil si si ma na kolená, naše srdcia sa spojili.
Stretávali sme sa každý deň.Vravel si mi, že ak ťa na chvíľu opustím, prežité so mnou nikdy nezabudneš. Smiala som sa.
..... Čas utekal a my sme sa stále milovali. O pár dní na schôdzku si neprišiel.
nevedela sm co je s tebou, tak som prišla k vám. Otvoril mi tvoj otec, pozval ma ďalej, v tvojej izbe na gauči bola prevesená: Čierna Stužka.
Otec po chvíli povedal: "Autonehoda."
Oči sa mi zalievali slzami. V rukách som zvierala tú strašnú stužku. Vtedy som nemohla nič iné myslieť, iba na teba.
Prečo sa medzi nás zaplietla tretia osoba, a siahla ti po živote...???
Na pohrebe bolo veľa ludí. Ja som stála pri truhle a pozerala sa na teba. tíško som hovorila to, čo som ti zabudla povedať:" Budeš otcom!" Stále som hľadela na teba a spomínala na chvíle prežité s tebou a na tie krásne slova "Mam ťa rád ."
Tie slová boli krásne, ale rýchlo pominuli.
Po ukončení pohrebu sa všetko odohralo na kare, len ja nad Tvojím čerstvo zakopaním hrobom, očami plných sĺz a tvojim synčekom pod srdcom som tam stála so sklopenou hlavou.