Basnicky.sk

Sladká ako med,
opojná jak pohár červeného vína
rozlieva sa ti pod kožou..
Prvým dňom rastie tvoja pýcha v to,
čo si spravil.
Zaslúžil si to! voláš.
Veď on mňa väčšmi ranil!
Za to stihla ho len...spravodlivá odplata.
No zabúdaš, že nie tebe je súdené
oplácať,
vlastné rany pomstou riešiť,
na to je niekto vyšší,
nepleť sa do jeho práv!
A čo som teda mala robiť? Vrav!
Nechať skutok zanedbaný?
Možno nedostal by sa ani do božích kníh...
Deň druhý...sedíš v starom nepohodlnom kresle,
ako prízrak dívaš sa pred seba.
Je naozaj pravdou to,
čo všetci hovoria,
že nádej zomiera posledná?
Ak áno, potom ostáva nám už len veriť,
že tá naša nikdy nezomrie...
Že žiadny vietor, hoc ako silný
naše sny nikdy nesfúkne...
No čo ak vlastná nádej sklame nás?
Keď pretrhne sa lásky vlas?
Má vôbec zmysel v beznádeji žiť?
Pomstiť sa, či zabiť?
Len dve cesty boli z toho bludného kruhu...
Tretím dňom ako osika vo vetre
trasie sa ti duša.
Nešťastný ten, kto pomstiť skúša
nemožné!
Ty už len kričíš hlasné nie...