Basnicky.sk

Posledné zbohom
nad čerstvým hrobom,
aké ťažké je ho dať...
Aké nezmyselné pochovať telo,
ktoré včera ešte žilo,
rozdávalo lásku...
Hrobár pracuje na svojom zárobku,
počuť rytmické, hrabanie lopaty,
tu končí sa nádej každá, každý sen,
keď moju ružu zasypáva zem...
Už zas nás ťažký osud skúša,
už nepomôže len plakať do vaknúša,
držať v sebe smútok,
rinúť horké slzy ľútosti,
nik viac sa nezhostí
môjho smútku...
Nad životom
oddnes zlý démon kraľuje,
veľa ľudí navonok ma ľutuje,
vo vnútri sú krutí, moji,
akoby ma už dávno varovali,
čo stalo sa raz, vrátiť nemožno...

Do prachu padli ružové okuliare moje,
vďaka ktorým videla som svet farebne,
vďaka ktorým spoznala som Teba...
Nebola to len čistá neha,
vášeň bez hraníc, bolo to niečo viac,
bol to cit,
na aký sa nezabúda, ktorý spojí i
života pretrhnutú niť...