Basnicky.sk

milson5  Zobraziť/skryť lištu autora

Naveky moja

Do rohu upinam zrak
pocitam stehy
pavucin
co neustale mnozia sa
na potrhanom sne
dalsia zlyhala
roztrhla sa
... a to uplne

bola tak akurat
taka o akej
som ani nesnival
dokazala vykopat
moje srdce
zo zakopov smrti
a zaliat ho
az do dna
novym
osviezujucim dychom

silnejsia v dusi
nez vo svojom tele
priniesla mi
vonu polnych kvetin
zavan
sviezej bystriny
vsetko co ona
nemohla pocitit
bola mojou
a zostala vsetkym

v anjelskom tele
z krajiny lasky
pohladza ma
vo sne
moja kvetinka
ukryta pri mne
pod perinou tuzby
zohrieva moj dych
v usmeve ziva
necha sa opat
nezne pohladit


Dátum vloženia 26. 9. 2007 02:06
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2662
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. milson5 (napísal autor básne)

    necha sa opat
    mnou nezne pohladit

    Kristinka moja

    26. 9. 2007 02:09
  2. :o)

    Bratček

    26. 9. 2007 08:26
  3. HUD81

    ......

    26. 9. 2007 11:42
  4. Ruža

    stále smutnejšie a smutnejšie..
    nemala by radosť..

    26. 9. 2007 13:38
  5. milson5 (napísal autor básne)

    ruzicka ona to vedela ze na to budem potrebovat cas ... neboj sa slnko vychadza je to ustavicny kolobeh rana a noci s tym nic nespravim

    27. 9. 2007 13:18
  6. Ruža

    Ja viem je to ťažké,veľmi ťažké

    27. 9. 2007 22:07