Basnicky.sk

Samota, tieseň
hriešneho života,
ľúbeznú pieseň
zubami drkotá.

Necítiš blaho
mŕtvych pokušení.
Čo sa to stalo?
Tešia sa strelení...

Kajúcna pieseň
uspí aj Tvoj nárek,
prichladná jeseň
robí nám vždy napriek.

Falošnou rečou
pozývaš nás k sebe,
pod Tvojim mečom
razom všetci mrieme.

Prečo sa dívaš
na svet cez zrkadlo?
Do očí, čo máš,
kiežby Ti tam spadlo...

Niečo tak ostré,
čo prebudí lásku
a razom, chytre
zodpovie otázku.

Pýtaj sa, láska,
či Ťa ešte ľúbim.
Nevydaj hláska,
už sa k Tebe túlim.

Odoprieš teraz,
odmietneš aj zajtra,
pýtam sa - čo zas?
Čie čary nás kántria?

Vzdávam sa, šťastie,
iných švárnych koní.
Sám iba rastiem,
slzu nevyroním.