Basnicky.sk

Sviežim dychom zatienil som
ruží plnú záhradu;
nie, hovorím, ľutujem, no
nenašiel som náhradu...

Darmo plačú domy smútku,
darmo na mne leží prach,
nepohnem sa ďalej, viete,
ešte stále cítim strach.

Obavy, čo prekračujú
všetky známe hranice...
Ktožehovie, čo ma čaká
za bránami márnice?

Či len ticho, nemý nárek,
sladká pomsta mladosti?
Generačné výhovorky...
To ma vždy vie nazlostiť!

Čo však z toho, čo tu bolo,
bude niečo znamenať
o pár dní, či o pár rokov...
Zasial som, no budem žať?

Aby nikto nemal pocit,
že mi ťažko rozumieť,
nech sa spýta, rovno, priamo,
nech natrhne jemnú sieť

mojich slaboduchých rečí,
mojich nezmyselných viet...
No ťažko ma sám usvedčí,
keď ma neusvedčil svet...