Basnicky.sk

Do obrazu génia
čo maľoval steny kostola
chýbala jedna postava
vznešená
plná milosti
čo žiarila by do diaľky
láskou i svojou čistotou

taká sa ťažko hľadá
no mal šťastie obrovské
usmialo sa naň
hneď z prvej lavice
bol tam mladík - modlil sa
nebo mal ukryté
vo vrúcnom pohľade

pristúpil teda k nemu
a naservíroval mu ponuku
aká sa nedá odmietnuť
chytil ho pevne za ruku
a ukázal nad oltár
kde práve kreslil postavu

mladík sa zdráhal
Nie som hoden takej pocty
ja som len prach
čo nepozná smer svojej cesty
ale na mnohé
mnohé naliehania
nakoniec podali si svoje dlane

a keď maliar obraz dokončil
vytryskli mu slzy
taký bol krásny
v každom detaile
tak veľmi hodnoverný ...

po rokoch dostal umelec
ďalšiu veľkú výzvu
ako predtým
možno ešte väčšiu
čo v cirkvi pôsobila ako meč
zobraziť zapredanú dušu
od ktorej snáď každý
utekal by preč

kde nájsť oči plné zloby
nenávisťou podliate
ktoré hľadia do záhuby
a krvou sú posiate
Judáša
čo pre pár drobných
zapredal i svojho druha - Ježiša
opäť mal šťastie
keď si sadol k odpočinku
zazrel muža v kabáte
čo po nešťastnej náhode
zmlátil dievčinu
bo trpké víno rozliala mu na gate

smrdel hriechom
celý špinavý
diabol zračil sa mu v pohľade
a umelec sa zachvel
bo uzrel jeho krutú tvár
na v duchu dokončenom plátne

Áno bol to on Judáš
ten koho hľadal
podišiel k nemu a povedal
vypočuj ma som maliar
a chcem podľa teba
namaľovať tvár zlosyna

viem kto ste
mňa už ste maľovali

a vtedy umelcovi spadol štetec
lebo spod krutej tváre Judáša
rozoznal črty mladíka
podľa ktorého zobrazil tak hodnoverne
postavu pána Ježiša

tak menia sa naše tváre
v priebehu času
podľa našich stupají