Basnicky.sk

Radosť...
Šťastie rozsypané z neba
Pokúša nás v smútku
Keď nám chýba neha.
Pokúša nás slasťou
Mladučkého tela,
Ktoré sviežosť svoju
Šatom nezadieva.

Aj keď zrak Tvoj hladí
Každý kus jej tela,
Cítiš že už nieto
Tvojej lásky veľa
K stvoreniam čo k Tebe
Prichádzajú nocou.

Stále cítiš túžbu
Snívať dňom i nocou
O láske čo kvitla,
V Tvojom srdci smelom
A čo krutá sila
Pekla zákerného
Spálila na uhol
svojím zvrhlým ohňom.

Plačeš?!
Skrývaš svoj zrak chabý
Pred bleskami slávy
Ktoré v tichej noci
Udierajú dravo:
Častejšie a stále
Preplnené pachom
Nesplnenej pýchy.

Cítiš ako veľmi
Drásajú Ti svichy?

Ako dlho musíš
Znášať tieto rany,
Keď Ti srdce drví
Zákernosť aj viny,
Ktoré sa Ti smejú
Z pod ochablej duše
Ktorú každá radosť
Trýzni divo, krute?

A predsa si slabý
Postaviť sa proti
Prehnitému šťastiu
Svojho extra smútku,
V ktorom plače bolesť
Lásky ktorá neni...
V ktorom sídli deva
Časťou mŕtvej duše.

Prečo nezakričíš nie?!
Chceš to cítiť stále
Alebo chceš pokoj.
Zmier sa už s tým plačom
Čo Ti trhá snenie.
Ukonči ten príbeh,
Vylieč dušu svoju,
Aby si raz mohol
Skrýknuť: Ja už žijem!
Znova odznova.