Basnicky.sk

milson5  Zobraziť/skryť lištu autora

zavet

zhasol som svetla
vsetky z celej duse
v temnote sveta
oci vyprahnute
nepalia tak vela
slepe bez slz
v prievane zahuby
stracaju svoj bol

vycitky spomienok
zahrabane v prachu
spalene nadejou
doharaju v snoch
preto uz neprosim
o odpustenie
bo o novy nadych
a mojim zavetom
bude moja vina

tak otvor branu
kde ohne zadusia
tvoje oci vo mne
nech vecne tryznenie
roztrha mi teba

stratil som kridla
pre lasku
utiekol som z neba
a teraz utekam
do naruce ticha
radsej som strateny
nez by si ma chcela
este raz objavit
a priniest mi kridla

teraz je neskoro
a moja dusa
polovinou v tebe
roztrhla sa mi
v zarmutku lasky
ktoru diabol trha
bo smiech nam zavidel
anjel zarmuteny
Dátum vloženia 9. 7. 2007 19:10
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2819
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. milson5 (napísal autor básne)

    a dufam ze mi uz konecne niekto tuto alebo inu basen okomentuje inak to pre mna tu nema ziadny zmysel - tesim sa na vasu kritiku D

    9. 7. 2007 19:11
  2. Dummy

    Blúdim tmou
    sú to dni
    keď nemôžem byť s ňou
    Moja Pani

    Prechádzam cez pole
    žiadnej kvetiny
    len zrezané topole
    čo píšu smutné listiny

    Svetlo hľadám
    nedovidím na kraj nosa
    cítim chlad na nohách
    lebo zem je bosá

    Samota je moja spoločnosť
    vietor šepká tichým hlasom
    už bolo tmy dosť
    veď svetlo je života zmyslom

    ale čo a kde je to svetlo...

    9. 7. 2007 20:36
  3. Dummy

    toto je fakt pekné...
    1

    10. 7. 2007 07:35
  4. Spencer

    ake pekne, velmi pekne hovoris o laske myslim ze mas talent, velmi hmotne obrazy o laske a citoch...uzasne!

    28. 2. 2010 00:38