Basnicky.sk

Počúvaj človek, tlkot srdca svojho,
zamĺkni a zastav čas.
Rozober kvapku dažďa a spoj ho
do neviditeľnej rieky včas.

Počúvaj ako šepká tráva,
ako tíško spieva vánok
a ako buráca tá rieka dravá
i ako dozrieva strom plný plánok.

Na chvíľu zastaň a obzri sa za seba,
možno aj začuješ odchádzať minulosť,
možno ti to ani počuť netreba
a možno ti to spôsobí zlosť.

Usmej sa na slnko, na červa, laň,
vojdi do chrámu prírody,
otvor pre motýľa svoju dlaň
a preži okamih pohody.

Ideme po schodoch skúmať neznámo, diaľ,
chyťme sa za ruky, vykročme vpred,
zahoďme za seba ďaleko žiaľ,
vypáľme boľavý, ničivý vred.

Zachráňme zmrznutý kvet,
ubime nevrlosť, zlosť,
pohlaďme zničený svet,
pozrime sa na budúcnosť.

Slnko už zapadá a už viac nevyjde
možno, že ešte je čas
zachrániť prírodu okolo nás.