Basnicky.sk

Nevedel o ničom
A predsa bol tu
A stal sa platičom
Trpkému životu.

Láska sa utopila
Na city sa zabudlo
Len malá morská víla
Vie vyriecť zaklínadlo.

Odbilo osem na veži
Pena sa morom rozplýva
Čas stojí nebeží
A osud človečí sa díva.

Pohlo sa srdce pomaly
A krv rozbehla sa v žilách
Márne však v mysli tápali
Srdcia sa stratili v skalách.

Odbilo desať i jedenásť
Bolesť sa vkradla tichučko
Odbilo i polnočných dvanásť
A vtedy udrela ľahučko.

City sa v paru menili
A spomienky vzplanuli
Krv v žilách penili
A čísla sa menili na nuly.




Britva to srdce ranila
By všetok smútok ušiel
Smrť život za to vinila
Keď v ústrety jej vyšiel.

Bolestná tma a vina svoja
I letmý úsmev väznený
Odtrhla neveste kus zo závoja
A strhla chrastu starých zranení.

Slová už vrú na konci jazyka
A večný ston tú dušu gniavi
Spadá tu pred nás kalika
Tej večnej svetskej riavy.

Ale keď spadne na dno chladivé
Mrákavy zastrú bolesť krutú
A ráno prebudí sa mrazive
To nové ráno do zármutu.

Opadla rosa, i slzy padli
Možno ich niekto pozbiera
Vyplávaj rovno a pri zábradlí
Počkaj, či sa niekto obzerá.

Svet zavrel oči, dve studne osudu
A námorník vyplával na more
Morskú pannu hľadať už nebudú
V diaľke sa blyslo nové zore.