Basnicky.sk

Zostávaš sám na prahu dvier,
zostávaš sám, nikoho tu niet.
okolo iba prázdnota blúdi,
nechceš ísť von medzi ľudí.
Priatelia zrazu nevedia kde bývaš,
o poslednej láske už iba snívaš.
Keď Ti je otupno, nemáš s kým byť,
akoby si už nemal prečo žiť.
Dažďové kvapky stekajú po okne,
už sa Ťa nikto nežne nedotkne.
Zostal si tu celkom sám,
všetko bola len pretvárka a klam.
Rozhodol si sa skoncovať s tým,
zabudnúť na to, čo bolo predtým.
Otváraš okno, zafúkne vietor,
zabúdaš na všetkých, ktorých si stretol.
Dážď Ti prudko bije do hrude,
čakáš a nevieš čo ďalej bude.
Láka Ťa poznanie niečoho nového,
niečoho doteraz neobjaveného.
Ak teraz vyskočíš do dažďa hustého,
ráno Ťa nájdu na zemi mŕtveho.
Predsa si spomenieš na kamaráta z detstva,
na prvý sľub vášho priateľstva.
Ako sa asi zajtra zatvári,
či mu budú slzy stekať po tvári.
Vieš, že bude nešťastný,
bol si mu ako brat vlastný.
Kvôli nemu zas okná zatváraš,
z takejto nálady sa konečne dostávaš.
Máš toľko priateľov, koľko je možné mať,
keď Ti je veselo, budú sa s Tebou smiať.
Pre jednu zlú chvíľu neznič si život,
žiaden problém nie je na to ten pravý dôvod.