Basnicky.sk

Všetky moria sú tak krásne modré,
no nie všetky mami sú k deťom dobré.
Vtedy nenávisť je ich chlebom,
vtedy, keď je niečo ťažké medzi zemou a nebom.
Najradšej utiecť niekam preč ako zostať doma,
lebo zas je počuť matkin hlas - Ty si, ale somár,
Ty si, ale nemehlo - až tak ďaleko to dobehlo?
Už ani jedno vľúdne slovo, čo osuší Ti slzu na líci,
veď takto sa správa len jastrab k lasici.
Doškriabaný ustavičnými ostrými díkami z úst,
takto sa žiť nedá.NIE!Som nútený újsť.
Pobalený ruksak, v ňom oblečenie a trochu jedla,
tá osoba, ktorej hovorí sa mama pozerá telku vedľa,
než aby sa tu so mnou hrala,
prečo nebola so mnou, keď som sa v noci bála?
Pobalený ruksak, v ňom plno nechcených, nepríjemných spomienok.
Idem s ním cez polia, na cestu mi spieva škovránok.
Idem s ním cez ufúľané ulice, čo majú všetkých dosť.
Všade kde prídem som však vítaní hosť.
Po piesku stúpam, vidím modrú penu,
a chodím iba tam, kde ma oči ženú.