Basnicky.sk

Všetko je preč,
Lásku zabil ostrý meč
A oheň spálil na popol.
Šťastia už niet,
Všetky farby stratil svet,
Už nebudem tým, kým som bol.

Padol som tak hlboko,
Odkiaľ sú lúče slnka ďaleko.
Už ich necítim, je tu len temnota
A v samote sa skrýva prázdnota.
Slnko tu nesvieti...
Ani vták nepreletí.

Kým som Ťa mal,
Niekto všetko šťastie vzal
A s tým aj svetlo pekných chvíľ.
Zlomená viera,
Bolesť a smútok srdce zviera.
Kde je ten svet, v ktorom som žil?

Skončil som v diere,
Do ktorej osud "sere".
Už nič nemám,
Iba pocit, že som sám.
Lúče slnka ničí tma.
Prosím, chcem naspäť do svetla!

Bolí to, vieš?
Tak prečo mi to spraviť smieš?
Pýtam sa Boha každý deň.
Aj keď som sám,
Svojho anjela tu kdesi mám,
No on mi lásku nevráti, to viem.

Zas prišiel mráz,
Už neviem čo ma bude hriať,
Keď nemám nič, čo mal som rád.
Chýbaš mi, vieš?
Bohužiaľ, Ty to takto chceš.
Ja musím prijať toľko strát.

Dnes je ten deň,
Keď to už veľmi dobre viem,
Bez Teba strácam silu žiť.
Si s iným už,
Ja bol som chalan, bol som muž,
Pocestný, čo chcel s Tebou byť.

Tak šťastná buď,
Tu sa končí moja púť.
Už nesmiem ďalej, musím stáť.
Bol som Tvoj
A teraz poznáš smútok môj.
Kým sa zmierim s tým... že Ťa už nemôžem mať.