Basnicky.sk

Kylie17  Zobraziť/skryť lištu autora

Ďakujem...

Ďakujem, za to, že nechal si ma stáť
v prázdnych uliciach samú.
Ďakujem, možno budem aj nadávať,
lebo neznášam ľudí, čo klamú.

Ľudí, ako Ty, čo nehľadajú budúcnosť
a žijú iba prítomnosť.
Nevieš povedať kedy máš málo a kedy dosť.

Ďakujem, za všetky dni, čo nebol si so mnou
keď som Ťa čakala.
Ďakujem za Tvoju myseľ čo bola vtedy neprítomnou,
vtedy hlavu som si lámala.

Nad tým, čo bude ďalej s nami,
mútila som si myseľ myšlienkami.
Čo táto naša láska dá mi?!

Ďakujem, za bolesť čo rozbila ma na kusy,
ako zrkadlo padne na kameň,
ďakujem, aké sladké a zradné boli Tvoje pusy,
je ťažko vedieť, že sa ich už nedotknem.

Ďakujem, lebo toto je pre mňa sila nová,
aj keď si mi ublížil.
Ďakujem Ti, aj za Tvoje zraňujúce slová,
posledný krát ĎAKUJEM, lebo týmto si ma neponížil...
Dátum vloženia 18. 4. 2005 16:20
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1847
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Ivan Hornak

    za 1 ... neni zac, rado sa stalo

    18. 4. 2005 16:56
  2. Daron

    máš jedna... a neďakuj toľko... ja sa potom červenám...

    21. 4. 2005 23:13